Pavúky (rad): Rozdiel medzi revíziami
xhjwcyxecyre Značky: vrátené vizuálny editor |
d Revízia 7410917 používateľa 85.237.224.61 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
'''Pavúky''' ({{lat|''Araneae''}}) sú [[rad (taxonómia)|rad]] [[pavúkovce|pavúkovcov]]. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad [[trieda (taxonómia)|triedy]] pavúkovcov – počet popísaných [[druh (taxonómia)|druhov]] podľa najnovších údajov (Platnick, 2005) dosahuje 40 000. Vo [[fauna Slovenska|faune Slovenska]] ich zastupuje asi 1 000 druhov. |
'''Pavúky''' ({{lat|''Araneae''}}) sú [[rad (taxonómia)|rad]] [[pavúkovce|pavúkovcov]]. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad [[trieda (taxonómia)|triedy]] pavúkovcov – počet popísaných [[druh (taxonómia)|druhov]] podľa najnovších údajov (Platnick, 2005) dosahuje 40 000. Vo [[fauna Slovenska|faune Slovenska]] ich zastupuje asi 1 000 druhov. |
||
== |
== Anatómia == |
||
⚫ | Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z [[hlavohruď|hlavohrude]] a [[bruško|bruška]], ktoré nemá ani náznak [[segmentácia|segmentácie]] (výnimkou sú primitívne tropické pavúky z podradu ''[[Liphistiomorpha]]''). Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane má 1 alebo zriedka 2 páry štrbinovitých otvorov do [[pľúcna dutinka|pľúcnych dutiniek]], kúsok pred nimi je pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky (epigyna). Obyčajne na konci bruška sú snovacie bradavky, ktoré sú vlastne premenené bruškové [[končatina|končatiny]]. Vo vnútri bruška sú často objemné [[pavučina|pavučinové]] [[žľaza|žľazy]]. U niektorých pavúkov je vyvinuté aj doplnkové snovacie ústrojenstvo (cribellum), ktoré vyzerá i pracuje ako miniatúrne sitko. Pavúk cez drobné otvory vypúšťa pavučinu a vyčesáva ju zvláštnym otŕnením zadných tibií (calamistrum), ktoré pripomína hrebienok. |
||
ma rada halušky |
|||
⚫ | Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z [[hlavohruď|hlavohrude]] a [[bruško|bruška]], ktoré |
||
V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové [[oko (orgán)|oči]], najčastejšie 4 páry (väčšina ''[[Entelegynae]]''), niekedy 3 páry (''[[Haplogynae]]''), len veľmi vzácne 2 páry (''[[Tetrablemma]]'' spp.) alebo dokonca len 1 pár (''[[Nops]]'' spp.), tieto výnimky však žijú len v [[Tropické pásmo|trópoch]]. [[Chelicery]] sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý [[jed]], ale i tráviace [[enzým]]y; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú [[pedipalpy]]. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový [[kopulačný orgán]] ([[bulbus]]), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na [[spermia|spermie]]. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri [[kopulácia|kopulácii]] zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod [[gonády|gonád]] má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje [[kanibalizmus]] – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú [[Malphigiho trubice]], koxálne [[nefrídie]] fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne. |
V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové [[oko (orgán)|oči]], najčastejšie 4 páry (väčšina ''[[Entelegynae]]''), niekedy 3 páry (''[[Haplogynae]]''), len veľmi vzácne 2 páry (''[[Tetrablemma]]'' spp.) alebo dokonca len 1 pár (''[[Nops]]'' spp.), tieto výnimky však žijú len v [[Tropické pásmo|trópoch]]. [[Chelicery]] sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý [[jed]], ale i tráviace [[enzým]]y; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú [[pedipalpy]]. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový [[kopulačný orgán]] ([[bulbus]]), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na [[spermia|spermie]]. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri [[kopulácia|kopulácii]] zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod [[gonády|gonád]] má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje [[kanibalizmus]] – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú [[Malphigiho trubice]], koxálne [[nefrídie]] fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne. |
Verzia z 15:05, 13. júl 2022
Pavúky | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Araneae Clerck, 1757 | |
Synonymá | |
Araneida | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pavúky (lat. Araneae) sú rad pavúkovcov. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad triedy pavúkovcov – počet popísaných druhov podľa najnovších údajov (Platnick, 2005) dosahuje 40 000. Vo faune Slovenska ich zastupuje asi 1 000 druhov.
Anatómia
Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z hlavohrude a bruška, ktoré nemá ani náznak segmentácie (výnimkou sú primitívne tropické pavúky z podradu Liphistiomorpha). Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane má 1 alebo zriedka 2 páry štrbinovitých otvorov do pľúcnych dutiniek, kúsok pred nimi je pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky (epigyna). Obyčajne na konci bruška sú snovacie bradavky, ktoré sú vlastne premenené bruškové končatiny. Vo vnútri bruška sú často objemné pavučinové žľazy. U niektorých pavúkov je vyvinuté aj doplnkové snovacie ústrojenstvo (cribellum), ktoré vyzerá i pracuje ako miniatúrne sitko. Pavúk cez drobné otvory vypúšťa pavučinu a vyčesáva ju zvláštnym otŕnením zadných tibií (calamistrum), ktoré pripomína hrebienok.
V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové oči, najčastejšie 4 páry (väčšina Entelegynae), niekedy 3 páry (Haplogynae), len veľmi vzácne 2 páry (Tetrablemma spp.) alebo dokonca len 1 pár (Nops spp.), tieto výnimky však žijú len v trópoch. Chelicery sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý jed, ale i tráviace enzýmy; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú pedipalpy. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový kopulačný orgán (bulbus), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na spermie. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri kopulácii zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod gonád má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje kanibalizmus – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú Malphigiho trubice, koxálne nefrídie fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne.
Systematika
rad: pavúky (Araneae)
- podrad: Liphistiomorpha
- podrad: štvorpľúcne (Theraphosomoropha)
- podrad: dvojpľúcne (Araneomorpha)
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pavúk
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavúky (rad)
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pavúky (rad)
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.