Zobrazenie zdroja stránky Bologna

== Dejiny ==
Bolognu založili [[Etruskovia]] s menom ''Felsina'', ale v roku [[189 pred Kr.]] sa už pod menom ''Bononia'' stalo [[Staroveký Rím|rímskou]] kolóniou. Cisár [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcom]]. 

Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku [[1088]] na najstaršiu univerzitu v [[Európa|Európe]]. 

V [[14. storočie|14. storočí]] si [[šľachta|šľachtické rody]] v ustavičných bojoch proti [[pápež]]om udržali svoju moc, až kým pápež [[Július II.]] v roku [[1506]] nepripojil mesto k cirkevnému štátu<ref name="Itálie">{{Citácia knihy
| priezvisko = Autorský kolektiv
| titul = Itálie
| vydavateľ = Olympia
| miesto = Praha
| rok = 1990
| kapitola = Bologna 
| strany = 39
| isbn = 80-7033-101-1
}}</ref>. V roku [[1530]] korunovali v Bologni [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]], čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] pričlenili mesto v roku [[1796]] k [[Cisalpínska republika|Cisalpínskej republike]] a v roku [[1860]] k zjednotenému [[Taliansko|Taliansku]].

[[2. august]]a [[1980]] došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k [[atentát v Bologni|veľkému teroristickému útoku]], ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.