Marquis Rafael de Bressac MUČENIE (Torture)
Úvod
Spôsobovanie bolesti druhému človeku je ako nástroj donútenia, trestu, ale aj potešenia známy od nepamäti. Skutočnosť, že človek využíva bolesť druhého je pravdepodobne ovplyvnená samotnou podstatou človeka ako predátora. Spôsob života predátora je podmienený ovládaním svojho okolia, iných jedincov a v neposlednej miere aj samíc svojho druhu. Takéto ovládnutie sa stalo podmienkou prežitia a zároveň zábezpekou evolúcie – prežitia najsilnejších jedincov. V starovekej a stredovekej histórii ľudstva, keď bolo mučenie využívané veľmi často ako donucovací prostriedok, nástroj justície a forma trestu sa dozvedáme, že v súvislosti s mučením dochádza k určitému vzrušeniu jednak osoby ktorá mučenie vykonáva, ale aj osôb, ktoré sa na mučenie pozerajú. Veď v tomto období bolo mučenie na verejnosti veľmi obľúbenou a navštevovanou formou zábavy verejnosti. Mučeniu zlodejov, kacírov a bosoriek sa chodilo prizerať celé stredoveké mesto. Skutočnosť, že mučenie pôsobí ako sexuálna stimulácia sa prejavovala v spôsobe, akým bolo mučenie, aj keď ako donucovací prostriedok alebo trest, vykonávané.
Mučení boli často nahí, vystavení sexuálnemu násiliu a pôsobeniu mučenia boli najviac vystavené tie časti tela, ktoré súviseli so sexualitou. V mnohých prípadoch sa potešenie zo spôsobovania bolesti druhému potom schovávalo pod zámienku donucovania, alebo trestu. Aj napriek oficiálnemu boju proti akýmkoľvek formám mučenia a násilia je mučenie súčasťou súčasného sveta a pravdepodobne ňou aj zostane. Veď ako inak si možno vysvetliť popularitu filmov, v ktorých je predvádzané násilie, mučenie, alebo ovládanie inej osoby. Aj v súčasnosti je veľmi veľa mužov, ktorých sexuálne vzrušuje pohľad na ovládané, mučené a znásilnené ženy a ajkeď si to verejne nepriznajú, vyhľadávajú literatúru, obrázky, videá a pod. s touto tematikou. Je nevyhnutné však pripomenúť, že tak ako existujú osoby ktorým spôsobovanie bolesti stimuluje sexuálne vzrušenie (sadisti – od legendárneho predstaviteľa tohto smeru a autora kníh s tematikou mučenia Markíza de Sade), existujú aj osoby, ktorým naopak prežívanie bolesti vytvára pocit rozkoše (masochisti – od grófa Sacher-Massocha – autora kníh, v ktorých popisoval rozkoše mužov mučených dominantnými ženami). Partnerstvo sadistu a masochistu je potom ideálnym skĺbením pri ktorom dochádza k uspokojeniu jednotlivcov, ktorí by určite zostali v „bežných“ vzťahoch neuspokojení.
V ďalšom texte vychádzam práve z dobrovoľného vzťahu muža sadistu a ženy masochistky
a zaoberám sa len mučením ženy.
Definícia mučenia
„Mučenie je cieľavedomé a uvedomelé pôsobenie človeka na iného človeka prostredníctvom
mechanických, fyzikálnych a iných prostriedkov s cieľom spôsobiť mu bolesť alebo nepríjemný stav“.
Táto definícia zohľadňuje existenciu aj využívanie psychického mučenia, ktorého význam sa
mnohokrát podceňuje v porovnaním z mučením fyzickým. Fyzické mučenie nie je potrebné
bližšie charakterizovať. Význam psychického mučenia spočíva v jeho komplexnosti pôsobenia
a dopĺňaní fyzického mučenia pri pôsobení na otrokyňu. Psychické mučenie má mnohokrát
omnoho vyšší účinok ako fyzické mučenie.
Zásady mučenia
Na to aby mučenie spôsobovalo maximálnu rozkoš a bolo skutočne účinné je potrebné pri jeho výkone dodržiavať určité zásady, ktoré ho oddeľujú od obyčajnej hrubosti, násilníctva a brutality.
1. Mučenie nie je bitie.
2. Mučenie musí mať mieru. Po určitej hranici bolesti prestáva už otrokyňa ďalšiu bolesť
vnímať a v najhoršom prípade stráca vedomie. Cieľom skutočného mučenia je, aby otrokyňa
svoju bolesť naplno precítila.
3. Vzrušujúce a efektívne mučenie je dlhé a pomalé mučenie. Aby mučenie otrokyne prinieslo
svoj výsledok v podobe maximálneho vzrušenia, musí trvať dostatočne dlho. Otrokyňu treba
dlhým a pomalým mučením rozohriať a spracovať aby sa dosiahol efekt skutočného
zlomenia. Správne mučenie trvá nezriedka takmer celý deň, pričom len mučenie jedného
prsníka môže trvať hodiny.
4. Mučenie musí byť pestré, rôznorodé a kreatívne. Neustále rovnaký spôsob mučenia stráca na efektivite a otrokyňa si naň časom privykne. Vnášanie nových prvkov naopak efektivitu
mučenia zvyšuje.
5. O mučení otrokyňu vopred informujeme aj s čo najpodrobnejším popisom jeho vykonania.
Strach, ktorý bude otrokyňa prežívať počas čakania na výkon mučenia je mnohokrát
nepríjemnejší ako samotné mučenie.
6. Pred výkonom mučenia otrokyni ukážeme všetky nástroje s ktorými bude vykonané. Je
vhodné ich doplniť aj o nástroje s nebezpečným vzhľadom, ktoré použité nebudú ale
umocňujú strach otrokyne.
7. Počas mučenia otrokyňu nútime, aby sa na výkon mučenia pozerala (nesmie zatvoriť oči,
alebo sa pozerať inam – napr. ak jej mučíme prsník, nútime ju aby sa na toto mučenie
pozerala), alebo aby sa na ňom podieľala napr. počítaním šľahov, úderov, ihiel a pod.
8. Nútime otrokyňu, aby vydržala mučenie v predpísanej polohe bez fixácie a bez kričania.
Zároveň jej vysvetlíme, že každý pokus odchýliť sa od požadovanej polohy, alebo pokus
brániť sa, alebo krik potrestáme ďalším a horším mučením.
9. Nútime otrokyňu, aby sa počas mučenia usmievala. Ak tak neurobí, pridáme na intenzite
mučenia, pokým príkaz nevykoná.
10. Pod hrozbou horšieho mučenia nútime otrokyňu k sebamučeniu. Len uposlúchnutie príkazu k sebamučeniu je dôkazom skutočného psychického zlomenia otrokyne a jej poddania sa vôli pána.
11. Počas mučenia viackrát prejavíme s otrokyňou fingovaný súcit sprevádzaný pohladením
a pod., ktorý prudko vystriedame ďalším mučením.
12. Počas mučenia s otrokyňou neustále komunikujeme aby sme ju udržali v trvalej pozornosti. Otrokyňa nesmie mať počas mučenia možnosť sa samovoľne rozptýliť myslením na niečo iné.
13. Počas mučenia vystupujeme suverénne a rozhodne. Otrokyňa musí neustále pociťovať
pánovu nadvládu. Nikdy nesmie získať pocit, že pán nevie, ako ďalej.
Výpočet spomenutých zásad nie je konečný ani definitívny. Závisí len na fantázii pána, ako bude pri mučení svojej otrokyne postupovať. Jeho úlohou je len načrtnúť, akým spôsobom by sa malo mučenie otrokyne uberať aby maximalizovalo vzrušenie, bolo elegantné a efektívne v dosiahnutí cieľa – absolútnemu ovládnutiu tela a mysle otrokyne.
Mučenie za trest a bezdôvodné mučenie
Aj napriek tomu, že mučenie otrokyne má za úlohu predovšetkým sexuálne stimulovať
a uspokojiť pána a teda je zo strany otrokyne bezdôvodné, je vhodné jeho výkon nejako
odôvodniť, aj keď vymysleným dôvodom. Voči bezdôvodnému mučeniu totiž otrokyňa nemôže zaujať aktívne stanovisko a teda časom upadá do určitého stavu otupenia. Naproti tomu mučenie za trest (z nejakého dôvodu) otrokyňu motivuje k ďalšej činnosti. Môže sa snažiť predísť mučeniu, alebo naopak si mučenie nepriamo vyžiadať.
Pri stanovovaní úloh je vhodné vždy stanoviť úlohu len minimálne nad reálnymi možnosťami
otrokyne, tak aby sa jej úloha zdala splniteľná a aby ju mučenie za jej nesplnenie motivovalo pri ďalšej možnosti úlohu splniť. Je vhodné navodiť v otrokyni pocit, že si za bolesť môže sama. Občas je preto vhodné stanoviť takú úlohu, ktorú otrokyňa splní a odmeniť ju za to.
Medzi úlohy, ktoré sú na taký účel vhodné patrí najmä:
1. Zotrvanie v nepohodlnej polohe určitú dobu (stoj na jednej nohe, stoj na špičkách, kľak na
hrboľatej podložke, stoj s rozpaženými rukami so záťažou a pod.)
2. Vykonanie určitého počtu telesných cvikov (drepy, kliky, ľah - sed, beh a pod.)
3. Masturbácia zavŕšená orgazmom za určitý čas, alebo naopak odkladanie orgazmu počas
neprestávajúcej masturbácie, masturbácia po určitú dobu
4. Sebamučenie
5. Vykonávanie domácich, alebo iných prác so sťaženými podmienkami (čiastočne fixované
ruky alebo nohy a pod.)
6. Odďaľovanie močenia Je nevyhnutné zadávať otrokyni sústavne nové a nové úlohy, aby nikdy nezískala pocit, že pán už nevie vymyslieť nič nové.
Z času na čas je vhodné podrobiť otrokyňu mučeniu preventívnemu. Takéto mučenie má za
úlohu názorne otrokyni predviesť, čo ju čaká ak nebude poslušná.
Kultúrne vplyvy a mučenie
Na efektivitu mučenia má veľký vplyv, v akých kultúrnych kruhoch bola otrokyňa vychovávaná,
v akých sa pohybovala, aké tradície vyznávala, a aké má vzdelanie. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že otrokyne z rodín z nižším spoločenským postavením a z nižším vzdelaním sú
submisívnejšie, odolnejšie a teda aj ochotné podstupovať ťažšie mučenie. Na dosiahnutie
požadovaného efektu je potrebné mučenie bolestivejšie a ponižujúcejšie. Naopak otrokyne
z vyšším vzdelaním sa väčšinou zlomia aj pri ľahších formách mučenia, poprípade len pri
ponižujúcom správaní pána.
Dôležitý je tiež názor otrokyne na nahotu a otázky sexu. Pre ženy s konzervatívnym zmýšľaním je mučivá už samotná nahota. Pocit hanby a bezmocnosti pôsobí ako psychické mučenie a umocňuje celkový efekt. Inak sa díva na odhalenie prsníkov a manipuláciu s nimi otrokyňa zo spoločnosti, v ktorej boli prsia starostlivo ukrývané pod množstvom šatstva a inak otrokyňa z africkej krajiny, kde nosia ženy odhalené prsia bežne. Vynútené sexuálne služby pôsobia inak na otrokyňu s modernými názormi na sex a inak na otrokyňu z prudérneho prostredia, v ktorom bolo o sexe zakázané čo len prehovoriť. Je zaujímavé potom pozorovať utrpenie od zahanbenia, ktoré potom takáto otrokyňa prežíva počas sexuálnych služieb pánovi, vystavovania nahej otrokyne pred pánovými hosťami, alebo ich obsluhovania v nahote.
Aby sme mohli využiť pôsobenie týchto vplyvov, ktoré nie sú vôbec zanedbateľné, musíme už pri prijatí podrobiť otrokyňu dôkladnému výsluchu, počas ktorého sa dozvieme všetky potrebné informácie.
Mučenie a telo otrokyne
Aj napriek svojej menšej telesnej konštrukcii sú ženy vo všeobecnosti odolnejšie voči bolesti ako muži. Táto skutočnosť je spôsobená biologickou úlohou ženy ako matky. Ženy musia byť
pripravené na bolesť, ktorú prežijú niekoľkokrát za život počas pôrodu. Mnoho pánov túto
skutočnosť ignoruje a mimovoľne otrokyňu šetrí počas mučenia, keď zohľadňujú vlastný názor na spôsobovanú bolesť. Dokonca ani vyšší prah bolesti nie je rovnaký u žien vo všeobecnosti. Je preto nevyhnutné každú otrokyňu posúdiť individuálne a takto zistiť jej schopnosť znášať bolesť. Najvhodnejšie je podrobiť viaceré otrokyne rovnakým porovnávacím mučeniam (napr. ťah bradavky, stláčanie bradavky, rovnaký počet švihov bičom alebo prútom a pod.)
Nejestvuje jednoznačná pravda v otázke, ktoré časti tela otrokyne sú na mučenie najvhodnejšie. Vo všeobecnosti však možno povedať, že kreatívny pán dokáže mučiť každý centimeter tela svojej otrokyne. Výber telesných partií je najviac ovplyvnený samotným účelom mučenia, ktorým je dosiahnuť čo najväčšie sexuálne vzrušenie a uspokojenie. Preto bývajú samozrejme najviac mučené tie časti tela otrokyne, ktoré sú predmetom sexuálnych túžob pána aj napriek tomu, že nie sú najcitlivejšie na bolesť. Najčastejšie sú to prsia a prsné bradavky, ohanbie, genitálie, anál a zadok. Spojenie týchto telesných partií so sexualitou môže na druhej strane podľa povahy otrokyne po psychickej stránke vyvážiť ich citlivosť na bolesť.
Prsia sú časťou tela ženy okolo ktorej sa v priebehu histórie neustále vytváral a vytvára kult. Už podľa neolitických sošiek známej Venuše možno konštatovať aký veľký význam pripisovali prsiam naši predkovia. Aj v stredoveku a najmä v období baroka boli prsia dôležitým znakom ženskosti a predmetom umeleckých vyjadrení. Až na krátke obdobie nedávnej súčasnosti boli kypré prsia symbolom príťažlivej ženy až dodnes a asi ním aj zostanú. Tento kult pŕs sa prejavuje
aj pri mučení. Pri prieskume literatúry, obrazových a filmových materiálov a pri prieskume
názorov dominantných mužov sú prsia najobľúbenejším predmetom mučenia a v popularite
predstihujú dokonca aj genitálie.
Druhou najpopulárnejšou časťou ženského tela pri mučení sú genitálie. Už samotná predstava
beztrestného a bezpodmienečného manipulovania s genitáliami otrokyne podľa vlastnej vôle je pre pána vzrušujúca a pre otrokyňu stresujúca. Ženské genitálie sa pritom už svojim tvarom
a umiestnením s množstvom rôznych kožných záhybov a výstupkov ponúkajú k rôznorodým
formám mučenia. Nespornú výhodu poskytuje ich zvýšená citlivosť súvisiaca s ich sexuálnou
úlohou. Aj nie veľmi hrubá manipulácia s klitorisom môže byť pre ženu veľmi nepríjemná.
Na treťom mieste v rebríčku popularity pri mučení sa podľa prieskumov umiestňuje zadok
a anál. Obľúbenosť týchto partií psychológovia odôvodňujú dôležitosťou vylučovania v psychike človeka (Z. Freud) a podobnosťou pologúľ zadku s prsiami. Nech už je to kokoľvek, zasúvanie predmetov do análu otrokyne ako aj rôzne švihanie, bičovanie, plieskanie a iné mučenie zadku sú veľmi obľúbené. Trestanie po zadku a stehnách je dokonca samostatnou oblasťou sexuálnych praktík (spanking – výprask).
Ostatné časti tela sú na tom s obľúbenosťou pri mučení približne rovnako. Sú to najmä
podpazušie, brucho, chrbát, stehná, chodidlá a hlava.
Všeobecným záverom teda je, že dominantne založení muži uprednostňujú pri mučení svojich
otrokýň najmä časti tela spojené so sexualitou, aj keď nemusia byť vždy citlivejšie na bolesť na úkor tzv. klasického mučenia (stredoveké praktiky, výsluchové praktiky a pod.).
Najčastejšie mučené časti tela otrokyne.
Klasifikácia mučenia
Vzhľadom na skutočnosť, že mučenie ako prostriedok sexuálneho vzrušenia a uspokojenia
dominanta je vo veľkej miere závislé na jeho fantázii a kreativite nemožno vytvoriť nejakú jeho definitívnu klasifikáciu.
Podľa samotnej definície mučenia môžeme rozdeliť mučenie na:
1. Mučenie fyzické. Pôsobenie na telo otrokyne mechanickým, fyzikálnym alebo chemickým
spôsobom.
2. Mučenie psychické. Vytváranie nepríjemných pocitov, strachu, úzkosti a pod.
Mučenie fyzické potom ďalej delíme podľa toho, či je bolesť spôsobovaná priamou aktivitou
pána, alebo je spôsobovaná nepriamo:
1. Mučenie aktívne
2. Mučenie pasívne. Pri pasívnom mučení je bolesť spôsobovaná otrokyni nepriamo. Ide najmä o fixáciu do nepohodlných polôh, zavesenie, vystavenie slnku, vode, chladu, hmyzu a pod.
Aktívne mučenie ďalej delíme podľa spôsobu spôsobovania bolesti na:
1. Mučenie rukou. Najjednoduchšia a mimoriadne účinná forma mučenia vhodná najmä pre
začiatočníkov a ako ľahké mučenie. Ruka je prirodzeným a dokonalým nástrojom mučenia.
Možno ňou biť, plieskať, stláčať, krútiť, ťahať, jednoducho všetko v závislosti na fantázii.
Najčastejšie mučenie spôsobované holou rukou je plieskanie po prsiach a zadku, štípanie
a stláčanie pŕs a bradaviek, krútenie bradaviek, naťahovanie pyskov, stláčanie a naťahovanie
klitorisu, vykrúcanie rúk a nôh, štípanie a pod. Najväčšou výhodou je priamy kontakt s telom
otrokyne, ktorý umožňuje mučenie čo najviac precítiť a maximalizovať pôžitok z neho.
2. Mučenie švihom. Ide o najbežnejšie mučenie, ktoré má nespočetné množstvo variácií. Bolesť je spôsobovaná švihaním tela otrokyne rôznymi nástrojmi. Najznámejšie nástroje sú: bič, viacramenná mačka (bič s viacerými remencami zhotovený z kože, špagátu, gumy a pod. známy z používania v stredovekom námorníctve), reťaz, prút, rôzne typy gumových hadíc, plieskačka, palica a pod. Švihom sa dá mučiť v podstate úplne celé telo otrokyne. Najčastejšie sú to prsia, genitálie, zadok, chrbát, brucho, stehná a chodidlá.
3. Mučenie ťahom. Ide o naťahovanie častí tela a končatín otrokyne. Bežne sa používa vešanie závaží, naťahovanie kliešťami, naťahovanie na škripci, naťahovanie k iným častiam tela, zavesenie do vzduchu s použitím závaží a pod. Ťahom sú najčastejšie mučené prsia, bradavky, pysky, ruky a nohy.
4. Mučenie tlakom. Bolesť je spôsobovaná stláčaním a lisovaním častí tela otrokyne. Bežnými
nástrojmi sú štipce, karabíny, klipsy, svorky (tlakové, krokosvorky, krúžky so skrutkou
z obvodu do stredu – bradavka sa pretiahne cez krúžok a fixuje dotiahnutím skrutky) ,
kliešte, zveráky (bradavkové, jednoprsné aj obojprsné) kliny a pod. Tlakom sú najčastejšie
mučené bradavky, prsia, genitálie a kožné záhyby. Kuriozitou z histórie je mučenie hlavy vo
zveráku.
5. Mučenie vpichom. Bolesť je spôsobovaná pichaním rôznymi druhmi ihiel. Najčastejšie sa takto mučia bradavky a prsia (zapichávanie ihiel do pŕs a bradaviek, prepichovanie bradaviek, ale aj prepichovanie celého prsníka dlhými ihlami), genitálie, zadok a podpazušie. Z histórie
poznáme tiež zapichávanie ihiel pod nechty, ktoré v oblasti BDSM nie je natoľko populárne,
ale je mimoriadne účinné.
6. Mučenie teplom a chladom. Bolesť je spôsobovaná vystavovaním tela otrokyne vysokým, alebo nízkym teplotám. Bežnými nástrojmi sú sviečka (plameň aj vosk, vosk je takmer samostatná oblasť najviac rozvinutá v ázijskej škole), cigareta a cigara, zápalky a zapaľovač, ľad a sneh a pod. Týmto spôsobom sa dá mučiť skutočne celé telo otrokyne. Samozrejme najpopulárnejšie sú bradavky a prsia, genitálie a zadok. Za samostatnú zmienku stojí vtláčanie kusov ľadu do vagíny a análu.
7. Mučenie bránením telesných funkcií. Nie bolesť, ale skôr utrpenie je spôsobované bránením vo výkone telesných funkcií. Najčastejšie je to dýchanie (skoro kultový igelitový sáčok), ale aj vylučovanie (najmä bránenie v močení a bitie po plnom močovom mechúre), a spánok. Mučenie hladom a smädom sa v BDSM takmer nepoužíva a je známe len z histórie bez súvislosti so sexualitou.
8. Mučenie elektrickým prúdom. Bolesť je spôsobovaná pôsobením jednosmerného a striedavého
prúdu na telo otrokyne. Mučenie elektrickým prúdom je zložitá činnosť náročná na vybavenie a vedomosti pána. Podrobne spolu s návodom bude popísané v samostatnej časti. Ide o využitie vodivých krátkych a dlhých dráh v tele otrokyne. Najčastejšie sa elektrickým prúdom mučia bradavky a genitálie. Na mučenie elektrickým prúdom je však vhodné celé telo otrokyne (ľudské telo sa skladá prevažne z vody, preto je dobrým vodičom elektrického prúdu, paradoxne obľúbené prsia obsahujú viac tuku a preto sú aj menej vodivé). Známe sú rôzne elektrické kreslá, postele, stoly, steny. Zaujímavé je sledovať svalovú činnosť pod vplyvom el. šokov (trasenie, svalový tónus, kŕče). Dlhé dráhy môžu prechádzať cez ruky a nohy a podrobujú tak otrokyňu komplexnejšiemu mučeniu. Mučenie elektrickým prúdom je jednou z najťažších a najnebezpečnejších druhov mučenia. Je preto nevyhnutné dbať na bezpečnosť a obrátiť sa o radu na skúsených.
9. Mučenie vodou. Skôr utrpenie ako bolesť je spôsobované pôsobením vody na telo otrokyne.
Vodou sa najčastejšie mučí celé telo otrokyne. Bežné sú dlhotrvajúce kúpele a sprchy, striedanie horúcej a ľadovej vody (najmä silné prúdy na bradavky a klitoris), pomalé a dlhodobé kvapkanie vody na hlavu otrokyne (známe najmä zo stredoveku), ale aj liatie vody cez lievik do úst otrokyne. Známe sú tiež výplachy vagíny a klystír (klystír je veľmi populárny najmä v ázijskej škole).
10. Mučenie podtlakom. Bolesť je spôsobovaná pôsobením podtlaku na telo otrokyne. Bežnými
nástrojmi sú vákuová pumpa s rôznymi nadstavcami a vysávač. Mučenie podtlakom je využívané pri mučení prsníkov a bradaviek a klitorisu.
11. Herbálne mučenie. Bolesť je spôsobovaná aplikáciou rastlín na telo otrokyne. Používajú sa
rôzne pŕhlivé rastliny, tŕňové rastliny, kaktusy a pod. V našich podmienkach je veľmi zaujímavé využitie žihľavy, ktorá nepoškodzuje telo otrokyne a pritom je jej použitie veľmi bolestivé. Aplikácia môže prebiehať rôznym spôsobom, známe sú masáže, šľahanie, žihľavové lôžka, vkladanie do spodného prádla, priväzovanie na telo a pod. Používa sa v podstate na celé telo.
Pasívne mučenie sa dá tiež rozdeliť podľa spôsobu spôsobovania bolesti:
1. Mučenie zviazaním v nepohodlnej polohe. Bolesť je spôsobená dlhodobou stratou pohodlia
a pôsobením neprirodzenej polohy. Najčastejšie je zviazanie do kozla, zviazane s pokrútenými končatinami a pod. Skutočnými majstrami sú predstavitelia ázijskej školy.
2. Mučenie zavesením. Bolesť je spôsobená dlhodobým zavesením otrokyne. Zavesenie môže byť
veľmi rôznorodé a závisí na fantázii pána. Najrozvinutejšie je toto mučenie (umenie) v ázijskej škole. Najčastejšími formami mučenia zavesením je zavesenie za obe ruky, zavesenie za jednu ruku, zavesenie dole hlavou a nakoniec najúčinnejšie a zároveň najvzrušujúcejšie zavesenie za prsia.
3. Drevený kôň. Ide o mučenie genitálií. Otrokyňa je obkročmo posadená na dosku, ktorá sa hranou zarýva medzi jej pysky, tak aby nemohla dočiahnuť nohami ne zem. Ruky má spútané tak, aby nemohla odľahčovať svoju váhu. Drevená doska môže byť tiež nahradená profilom v tvare obráteného V alebo ihlanom. Pri použití ihlanu je nevyhnutné zavesiť otrokyňu za ruky a spustiť ju na ihlan tak aby nedošlo k úplnému napichnutiu, alebo roztrhnutiu. Výraz „drevený kôň“ je odvodený od obkročmého sedu a pohybov, ktoré otrokyňa vykonáva v snahe zmenšiť bolesť a ktoré pripomínajú rajtovanie na koni.
4. Ukrižovanie. Ukrižovanie je komplexné polohové mučenie založené na pôsobení váhy tela na
ramená a bránicu otrokyne. Vytvára kombináciu neznesiteľnej bolesti a zníženej možnosti dýchania. Je známych niekoľko tvarov kríža, pričom najbežnejšie sú +, T a X. Toto mučenie
je známe už z čias staroveku a neskôr bolo chybne interpretované ako spôsob popravy.
5. Vystavenie slnku. Otrokyňa je najčastejšie vypnutá na zemi medzi kolíky s roztiahnutými
rukami a nohami v polohe na chrbte alebo na bruchu a vystavená slnečnému žiareniu. Intenzita mučenia je priamo úmerná dĺžke opaľovania.
6. Vystavenie chladu. Podobne ako pri vystaveniu slnku. Otrokyňa je zviazaná a vystavená chladu.
Najčastejšie je vystavenie atmosferickému chladu (pripútanie otrokyne na dvore, balkóne a pod. v chladnom počasí, daždi) alebo pôsobenie snehu (spútaná otrokyňa je položená na sneh, alebo zahrabaná do snehu, je zaujímavé sledovať metanie sa otrokyne, ktoré postupne uberá na intenzite).
7. Vystavenie hmyzu. Otrokyňa je fixovaná a vystavená pôsobeniu hmyzu. Najčastejšie je to
usádzanie a pokladanie do mraveniska, natretie medom a ponechanie včelám a osám, natretie
mäsom a ponechanie komárom.
Uvedená klasifikácia mučenia zohľadňuje delenie mučenia podľa spôsobu spôsobovania bolesti.
Mučenie je však vhodné klasifikovať tiež podľa časti tela, na ktorú je aplikované. Podľa tohto
kritéria poznáme (poradie zohľadňuje obľúbenosť podľa prieskumu na internete, v literatúre
a rozhovoroch s dominantnými pánmi):
1. Mučenie prsníkov a bradaviek.
• Štípanie prsníkov a bradaviek
• Vykrúcanie
• Bičovanie, šľahanie prútom a plieskanie
• Naťahovanie a vešanie závaží
• Vešanie za prsia
• Aplikovanie štipcov a svoriek na bradavky a prsia
• Stláčanie kliešťami
• Stláčanie vo zverákoch
• Vtláčanie bradaviek na rebrá
• Pichanie a prepichovanie ihlami a háčikmi
• Soľné injekcie
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie snehu a ľadu
• Bránenie v krvnom obehu obväzovaním
• Mučenie elektrickým prúdom
• Mučenie vákuom
• Šľahanie a masáž žihľavou
2. Mučenie genitálií.
• Štípanie klitorisu
• Bičovanie, šľahanie prútom
• Naťahovanie piskov a klitorisu, vešanie závaží
• Vytrhávanie ochlpenia
• Aplikovanie štipcov a svoriek
• Stláčanie kliešťami
• Rozťahovanie vagíny
• Zasúvanie klinov a kolov do vagíny
• Pichanie a prepichovanie ihlami a háčikmi
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a vkladanie ľadu do vagíny
• Mučenie elektrickým prúdom
• Mučenie klitorisu vákuom
• Šľahanie a masáž žihľavou
• Striekanie silného tenkého prúdu ľadovej a vriacej vody na klitoris a pysky
• Výplach vodou, soľou a korením
• Drevený kôň
3. Mučenie zadku a análu.
• Štípanie
• Bičovanie, šľahanie a plieskanie
• Štípanie kliešťami
• Rozťahovanie análu
• Zasúvanie klinov a kolov do análu
• Pichanie ihlami a háčikmi
• Pálenie a usádzanie na horúce platne
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a vkladanie ľadu do análu
• Šľahanie a masáž žihľavou, usádzanie do žihľavy
• Usádzanie na nepohodlné podložky, koly, ihlany
• klystír
4. Mučenie podpazušia.
• Aplikovanie štipcov a svoriek
• Pichanie ihlami
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a snehu
• Masáž žihľavou
5. Mučenie nôh.
• Bičovanie a šľahanie po stehnách (najmä vnútorná strana stehien)
• Bitie a šľahanie po chodidlách
• Vykrúcanie
• Aplikácia štipcov a svoriek (najmä vnútorná strana stehien)
• Stláčanie kĺbov (prsty, členok a kolená) vo zverákoch
• Pichanie ihiel do stehien, lýtok, chodidiel, zadnej strany kolien a za nechty
• Pálenie chodidiel a ponáranie do horúcej vody, oleja, a pod.
• Liatie vosku na stehná a chodidlá
• Ponáranie chodidiel do snehu a ľadovej vody, stoj na ľade
• Mučenie elektrickým prúdom
• Stoj a kľak na bolesť spôsobujúcom podklade
• Masáž a šľahanie žihľavou, chôdza po žihľave
• Vešanie za nohy a vešanie za jednu nohu so závažím na druhej nohe
• Násilné rozťahovanie do „špagátu“
• Stoj na špičkách bez opory päty
• Stoj s pokrčenými kolenami (v podrepe)
• Stoj na jednej nohe
6. Mučenie rúk
• Bitie a šľahanie po dlaniach, prstoch a opakoch dlane
• Vykrúcanie rúk za chrbát a pred telo
• Zväzovanie rúk za chrbtom s lakťami a pažami tesne k sebe
• Pritláčanie zovretých prvých článkov prstov k tvrdej podložke (stôl a pod.)
• Zatláčanie prstov zovretej pästi
• Stláčanie kĺbov prstov vo svorkách a zverákoch
• Aplikovanie štipcov a svoriek na vnútornú stranu paže
• Pichanie ihiel a tenkých plieškov za nechty
• Liatie vosku (najmä na ramená a paže)
• Mučenie elektrickým prúdom
• Masáž a šľahanie so žihľavou
• Vešanie za ruky alebo jednu ruku
• Vešanie za ruky fixované za chrbtom
• Udržiavanie rozpažených rúk so záťažou
7. Mučenie hlavy a tváre
• Aplikovanie štipcov a svoriek na uši, nos, pery a jazyk
• Prepichovanie uší, nosnej prepážky, pier a jazyka ihlami a háčikmi
• Kvapkanie vosku na vyplazený jazyk
• Dlhodobá fixácia vyplazeného jazyka
• Udržiavanie otvorených úst v predklone (slinenie)
• Sústavné liatie vody na tvár a hlavu
• Dlhodobé kvapkanie vody na temeno
• Fixácia v ľahu na chrbte bez opory hlavy (napr. Na stole tak, aby hlava voľne visela v záklone)
8. Mučenie chrbta a brucha.
• Bičovanie, šľahanie a plieskanie
• Aplikácia štipcov a svoriek na pupok a brucho
• Pálenie
• Liatie horúceho vosku
• Prikladanie snehu a ľadu a pokladanie na sneh a ľad
• Pichanie ihiel a háčikov do chrbta
• Bitie po plnom močovom mechúre
• Masáž a šľahanie žihľavou, pokladanie na žihľavové lôžko
Podstatou psychického mučenia je vyvíjanie aktivít smerujúcich k vyvolaniu nepríjemného
psychického stavu u otrokyne. Vzhľadom na chýbajúci telesný kontakt nie je toto mučenie veľmi
populárne a môže sa zdať ako málo vzrušujúce. Čo sa však týka účinku na otrokyňu, v mnohom
predstihuje fyzické formy mučenia. V snahe o „zlomenie“ otrokyne je preto vhodné kombinovať
fyzické mučenie s psychickým mučením.
Najjednoduchšou formou psychického mučenia je vyvolávanie strachu a pocitov úzkosti. Existuje
nespočetné množstvo spôsobov, ako takéto pocity dosiahnuť a záleží len na fantázii pána, aké
metódy zvolí. Za najúčinnejšiu metódu vyvolania strachu považujem vytvorenie dostatočne veľkého časového odstupu medzi odsúdením (oznámením o spôsobe mučenia) a samotnou
exekúciou. Vhodné je pritom podrobne popísať samotnú exekúciu, poprípade ju vhodne podfarbiť. Otrokyňa sa dlhé hodiny trápi strachom pred blížiacim sa mučením. Veľmi účinné je tiež pravidelné oznamovanie času zostávajúceho do exekúcie, zotieranie čiarok na tabuli a pod.
Ďalším vhodným spôsobom je odsúdenie a simulácia popravy. Otrokyňa je oboznámená s rozsudkom smrti, spôsobom popravy a časom jej vykonania. Scenár je pritom dodržiavaný až
do úplného konca (obesenie, pri ktorom je použité dlhšie lano, výstrel z nenabitej zbrane,
použitie slepého vypínača na elektrickom kresle a pod.). Takéto mučenie sa potom dá predĺžiť
zdôvodnením neúspechu popravy zlyhaním technického zariadenia. Pre mnohé otrokyne je
dostatočným psychickým mučením obnažovanie pred inými ľuďmi, manipulácia pred inými ľuďmi,
prípadne vynútená masturbácia pred prizerajúcimi. Účinné je tiež poskytovanie otrokyne ako nástroja sexuálneho uspokojenia priateľom pána a pod. Veľmi účinnou formou psychického mučenia môže byť tiež ponižovanie, kontrola vylučovania, kontrola orgazmu a pod. Tieto metódy sú však samostatnou disciplínou, ktorú v tomto článku nepopisujem. Variácií psychického mučenia je tak mnoho, že nie je možné vytvoriť ani približnú klasifikáciu všetkých foriem. Vymenované spôsoby sú určené len na ilustráciu jeho účinnosti a mnohotvárnosti.
Spôsobovanie bolesti druhému človeku je ako nástroj donútenia, trestu, ale aj potešenia známy od nepamäti. Skutočnosť, že človek využíva bolesť druhého je pravdepodobne ovplyvnená samotnou podstatou človeka ako predátora. Spôsob života predátora je podmienený ovládaním svojho okolia, iných jedincov a v neposlednej miere aj samíc svojho druhu. Takéto ovládnutie sa stalo podmienkou prežitia a zároveň zábezpekou evolúcie – prežitia najsilnejších jedincov. V starovekej a stredovekej histórii ľudstva, keď bolo mučenie využívané veľmi často ako donucovací prostriedok, nástroj justície a forma trestu sa dozvedáme, že v súvislosti s mučením dochádza k určitému vzrušeniu jednak osoby ktorá mučenie vykonáva, ale aj osôb, ktoré sa na mučenie pozerajú. Veď v tomto období bolo mučenie na verejnosti veľmi obľúbenou a navštevovanou formou zábavy verejnosti. Mučeniu zlodejov, kacírov a bosoriek sa chodilo prizerať celé stredoveké mesto. Skutočnosť, že mučenie pôsobí ako sexuálna stimulácia sa prejavovala v spôsobe, akým bolo mučenie, aj keď ako donucovací prostriedok alebo trest, vykonávané.
Mučení boli často nahí, vystavení sexuálnemu násiliu a pôsobeniu mučenia boli najviac vystavené tie časti tela, ktoré súviseli so sexualitou. V mnohých prípadoch sa potešenie zo spôsobovania bolesti druhému potom schovávalo pod zámienku donucovania, alebo trestu. Aj napriek oficiálnemu boju proti akýmkoľvek formám mučenia a násilia je mučenie súčasťou súčasného sveta a pravdepodobne ňou aj zostane. Veď ako inak si možno vysvetliť popularitu filmov, v ktorých je predvádzané násilie, mučenie, alebo ovládanie inej osoby. Aj v súčasnosti je veľmi veľa mužov, ktorých sexuálne vzrušuje pohľad na ovládané, mučené a znásilnené ženy a ajkeď si to verejne nepriznajú, vyhľadávajú literatúru, obrázky, videá a pod. s touto tematikou. Je nevyhnutné však pripomenúť, že tak ako existujú osoby ktorým spôsobovanie bolesti stimuluje sexuálne vzrušenie (sadisti – od legendárneho predstaviteľa tohto smeru a autora kníh s tematikou mučenia Markíza de Sade), existujú aj osoby, ktorým naopak prežívanie bolesti vytvára pocit rozkoše (masochisti – od grófa Sacher-Massocha – autora kníh, v ktorých popisoval rozkoše mužov mučených dominantnými ženami). Partnerstvo sadistu a masochistu je potom ideálnym skĺbením pri ktorom dochádza k uspokojeniu jednotlivcov, ktorí by určite zostali v „bežných“ vzťahoch neuspokojení.
V ďalšom texte vychádzam práve z dobrovoľného vzťahu muža sadistu a ženy masochistky
a zaoberám sa len mučením ženy.
Definícia mučenia
„Mučenie je cieľavedomé a uvedomelé pôsobenie človeka na iného človeka prostredníctvom
mechanických, fyzikálnych a iných prostriedkov s cieľom spôsobiť mu bolesť alebo nepríjemný stav“.
Táto definícia zohľadňuje existenciu aj využívanie psychického mučenia, ktorého význam sa
mnohokrát podceňuje v porovnaním z mučením fyzickým. Fyzické mučenie nie je potrebné
bližšie charakterizovať. Význam psychického mučenia spočíva v jeho komplexnosti pôsobenia
a dopĺňaní fyzického mučenia pri pôsobení na otrokyňu. Psychické mučenie má mnohokrát
omnoho vyšší účinok ako fyzické mučenie.
Zásady mučenia
Na to aby mučenie spôsobovalo maximálnu rozkoš a bolo skutočne účinné je potrebné pri jeho výkone dodržiavať určité zásady, ktoré ho oddeľujú od obyčajnej hrubosti, násilníctva a brutality.
1. Mučenie nie je bitie.
2. Mučenie musí mať mieru. Po určitej hranici bolesti prestáva už otrokyňa ďalšiu bolesť
vnímať a v najhoršom prípade stráca vedomie. Cieľom skutočného mučenia je, aby otrokyňa
svoju bolesť naplno precítila.
3. Vzrušujúce a efektívne mučenie je dlhé a pomalé mučenie. Aby mučenie otrokyne prinieslo
svoj výsledok v podobe maximálneho vzrušenia, musí trvať dostatočne dlho. Otrokyňu treba
dlhým a pomalým mučením rozohriať a spracovať aby sa dosiahol efekt skutočného
zlomenia. Správne mučenie trvá nezriedka takmer celý deň, pričom len mučenie jedného
prsníka môže trvať hodiny.
4. Mučenie musí byť pestré, rôznorodé a kreatívne. Neustále rovnaký spôsob mučenia stráca na efektivite a otrokyňa si naň časom privykne. Vnášanie nových prvkov naopak efektivitu
mučenia zvyšuje.
5. O mučení otrokyňu vopred informujeme aj s čo najpodrobnejším popisom jeho vykonania.
Strach, ktorý bude otrokyňa prežívať počas čakania na výkon mučenia je mnohokrát
nepríjemnejší ako samotné mučenie.
6. Pred výkonom mučenia otrokyni ukážeme všetky nástroje s ktorými bude vykonané. Je
vhodné ich doplniť aj o nástroje s nebezpečným vzhľadom, ktoré použité nebudú ale
umocňujú strach otrokyne.
7. Počas mučenia otrokyňu nútime, aby sa na výkon mučenia pozerala (nesmie zatvoriť oči,
alebo sa pozerať inam – napr. ak jej mučíme prsník, nútime ju aby sa na toto mučenie
pozerala), alebo aby sa na ňom podieľala napr. počítaním šľahov, úderov, ihiel a pod.
8. Nútime otrokyňu, aby vydržala mučenie v predpísanej polohe bez fixácie a bez kričania.
Zároveň jej vysvetlíme, že každý pokus odchýliť sa od požadovanej polohy, alebo pokus
brániť sa, alebo krik potrestáme ďalším a horším mučením.
9. Nútime otrokyňu, aby sa počas mučenia usmievala. Ak tak neurobí, pridáme na intenzite
mučenia, pokým príkaz nevykoná.
10. Pod hrozbou horšieho mučenia nútime otrokyňu k sebamučeniu. Len uposlúchnutie príkazu k sebamučeniu je dôkazom skutočného psychického zlomenia otrokyne a jej poddania sa vôli pána.
11. Počas mučenia viackrát prejavíme s otrokyňou fingovaný súcit sprevádzaný pohladením
a pod., ktorý prudko vystriedame ďalším mučením.
12. Počas mučenia s otrokyňou neustále komunikujeme aby sme ju udržali v trvalej pozornosti. Otrokyňa nesmie mať počas mučenia možnosť sa samovoľne rozptýliť myslením na niečo iné.
13. Počas mučenia vystupujeme suverénne a rozhodne. Otrokyňa musí neustále pociťovať
pánovu nadvládu. Nikdy nesmie získať pocit, že pán nevie, ako ďalej.
Výpočet spomenutých zásad nie je konečný ani definitívny. Závisí len na fantázii pána, ako bude pri mučení svojej otrokyne postupovať. Jeho úlohou je len načrtnúť, akým spôsobom by sa malo mučenie otrokyne uberať aby maximalizovalo vzrušenie, bolo elegantné a efektívne v dosiahnutí cieľa – absolútnemu ovládnutiu tela a mysle otrokyne.
Mučenie za trest a bezdôvodné mučenie
Aj napriek tomu, že mučenie otrokyne má za úlohu predovšetkým sexuálne stimulovať
a uspokojiť pána a teda je zo strany otrokyne bezdôvodné, je vhodné jeho výkon nejako
odôvodniť, aj keď vymysleným dôvodom. Voči bezdôvodnému mučeniu totiž otrokyňa nemôže zaujať aktívne stanovisko a teda časom upadá do určitého stavu otupenia. Naproti tomu mučenie za trest (z nejakého dôvodu) otrokyňu motivuje k ďalšej činnosti. Môže sa snažiť predísť mučeniu, alebo naopak si mučenie nepriamo vyžiadať.
Pri stanovovaní úloh je vhodné vždy stanoviť úlohu len minimálne nad reálnymi možnosťami
otrokyne, tak aby sa jej úloha zdala splniteľná a aby ju mučenie za jej nesplnenie motivovalo pri ďalšej možnosti úlohu splniť. Je vhodné navodiť v otrokyni pocit, že si za bolesť môže sama. Občas je preto vhodné stanoviť takú úlohu, ktorú otrokyňa splní a odmeniť ju za to.
Medzi úlohy, ktoré sú na taký účel vhodné patrí najmä:
1. Zotrvanie v nepohodlnej polohe určitú dobu (stoj na jednej nohe, stoj na špičkách, kľak na
hrboľatej podložke, stoj s rozpaženými rukami so záťažou a pod.)
2. Vykonanie určitého počtu telesných cvikov (drepy, kliky, ľah - sed, beh a pod.)
3. Masturbácia zavŕšená orgazmom za určitý čas, alebo naopak odkladanie orgazmu počas
neprestávajúcej masturbácie, masturbácia po určitú dobu
4. Sebamučenie
5. Vykonávanie domácich, alebo iných prác so sťaženými podmienkami (čiastočne fixované
ruky alebo nohy a pod.)
6. Odďaľovanie močenia Je nevyhnutné zadávať otrokyni sústavne nové a nové úlohy, aby nikdy nezískala pocit, že pán už nevie vymyslieť nič nové.
Z času na čas je vhodné podrobiť otrokyňu mučeniu preventívnemu. Takéto mučenie má za
úlohu názorne otrokyni predviesť, čo ju čaká ak nebude poslušná.
Kultúrne vplyvy a mučenie
Na efektivitu mučenia má veľký vplyv, v akých kultúrnych kruhoch bola otrokyňa vychovávaná,
v akých sa pohybovala, aké tradície vyznávala, a aké má vzdelanie. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že otrokyne z rodín z nižším spoločenským postavením a z nižším vzdelaním sú
submisívnejšie, odolnejšie a teda aj ochotné podstupovať ťažšie mučenie. Na dosiahnutie
požadovaného efektu je potrebné mučenie bolestivejšie a ponižujúcejšie. Naopak otrokyne
z vyšším vzdelaním sa väčšinou zlomia aj pri ľahších formách mučenia, poprípade len pri
ponižujúcom správaní pána.
Dôležitý je tiež názor otrokyne na nahotu a otázky sexu. Pre ženy s konzervatívnym zmýšľaním je mučivá už samotná nahota. Pocit hanby a bezmocnosti pôsobí ako psychické mučenie a umocňuje celkový efekt. Inak sa díva na odhalenie prsníkov a manipuláciu s nimi otrokyňa zo spoločnosti, v ktorej boli prsia starostlivo ukrývané pod množstvom šatstva a inak otrokyňa z africkej krajiny, kde nosia ženy odhalené prsia bežne. Vynútené sexuálne služby pôsobia inak na otrokyňu s modernými názormi na sex a inak na otrokyňu z prudérneho prostredia, v ktorom bolo o sexe zakázané čo len prehovoriť. Je zaujímavé potom pozorovať utrpenie od zahanbenia, ktoré potom takáto otrokyňa prežíva počas sexuálnych služieb pánovi, vystavovania nahej otrokyne pred pánovými hosťami, alebo ich obsluhovania v nahote.
Aby sme mohli využiť pôsobenie týchto vplyvov, ktoré nie sú vôbec zanedbateľné, musíme už pri prijatí podrobiť otrokyňu dôkladnému výsluchu, počas ktorého sa dozvieme všetky potrebné informácie.
Mučenie a telo otrokyne
Aj napriek svojej menšej telesnej konštrukcii sú ženy vo všeobecnosti odolnejšie voči bolesti ako muži. Táto skutočnosť je spôsobená biologickou úlohou ženy ako matky. Ženy musia byť
pripravené na bolesť, ktorú prežijú niekoľkokrát za život počas pôrodu. Mnoho pánov túto
skutočnosť ignoruje a mimovoľne otrokyňu šetrí počas mučenia, keď zohľadňujú vlastný názor na spôsobovanú bolesť. Dokonca ani vyšší prah bolesti nie je rovnaký u žien vo všeobecnosti. Je preto nevyhnutné každú otrokyňu posúdiť individuálne a takto zistiť jej schopnosť znášať bolesť. Najvhodnejšie je podrobiť viaceré otrokyne rovnakým porovnávacím mučeniam (napr. ťah bradavky, stláčanie bradavky, rovnaký počet švihov bičom alebo prútom a pod.)
Nejestvuje jednoznačná pravda v otázke, ktoré časti tela otrokyne sú na mučenie najvhodnejšie. Vo všeobecnosti však možno povedať, že kreatívny pán dokáže mučiť každý centimeter tela svojej otrokyne. Výber telesných partií je najviac ovplyvnený samotným účelom mučenia, ktorým je dosiahnuť čo najväčšie sexuálne vzrušenie a uspokojenie. Preto bývajú samozrejme najviac mučené tie časti tela otrokyne, ktoré sú predmetom sexuálnych túžob pána aj napriek tomu, že nie sú najcitlivejšie na bolesť. Najčastejšie sú to prsia a prsné bradavky, ohanbie, genitálie, anál a zadok. Spojenie týchto telesných partií so sexualitou môže na druhej strane podľa povahy otrokyne po psychickej stránke vyvážiť ich citlivosť na bolesť.
Prsia sú časťou tela ženy okolo ktorej sa v priebehu histórie neustále vytváral a vytvára kult. Už podľa neolitických sošiek známej Venuše možno konštatovať aký veľký význam pripisovali prsiam naši predkovia. Aj v stredoveku a najmä v období baroka boli prsia dôležitým znakom ženskosti a predmetom umeleckých vyjadrení. Až na krátke obdobie nedávnej súčasnosti boli kypré prsia symbolom príťažlivej ženy až dodnes a asi ním aj zostanú. Tento kult pŕs sa prejavuje
aj pri mučení. Pri prieskume literatúry, obrazových a filmových materiálov a pri prieskume
názorov dominantných mužov sú prsia najobľúbenejším predmetom mučenia a v popularite
predstihujú dokonca aj genitálie.
Druhou najpopulárnejšou časťou ženského tela pri mučení sú genitálie. Už samotná predstava
beztrestného a bezpodmienečného manipulovania s genitáliami otrokyne podľa vlastnej vôle je pre pána vzrušujúca a pre otrokyňu stresujúca. Ženské genitálie sa pritom už svojim tvarom
a umiestnením s množstvom rôznych kožných záhybov a výstupkov ponúkajú k rôznorodým
formám mučenia. Nespornú výhodu poskytuje ich zvýšená citlivosť súvisiaca s ich sexuálnou
úlohou. Aj nie veľmi hrubá manipulácia s klitorisom môže byť pre ženu veľmi nepríjemná.
Na treťom mieste v rebríčku popularity pri mučení sa podľa prieskumov umiestňuje zadok
a anál. Obľúbenosť týchto partií psychológovia odôvodňujú dôležitosťou vylučovania v psychike človeka (Z. Freud) a podobnosťou pologúľ zadku s prsiami. Nech už je to kokoľvek, zasúvanie predmetov do análu otrokyne ako aj rôzne švihanie, bičovanie, plieskanie a iné mučenie zadku sú veľmi obľúbené. Trestanie po zadku a stehnách je dokonca samostatnou oblasťou sexuálnych praktík (spanking – výprask).
Ostatné časti tela sú na tom s obľúbenosťou pri mučení približne rovnako. Sú to najmä
podpazušie, brucho, chrbát, stehná, chodidlá a hlava.
Všeobecným záverom teda je, že dominantne založení muži uprednostňujú pri mučení svojich
otrokýň najmä časti tela spojené so sexualitou, aj keď nemusia byť vždy citlivejšie na bolesť na úkor tzv. klasického mučenia (stredoveké praktiky, výsluchové praktiky a pod.).
Najčastejšie mučené časti tela otrokyne.
Klasifikácia mučenia
Vzhľadom na skutočnosť, že mučenie ako prostriedok sexuálneho vzrušenia a uspokojenia
dominanta je vo veľkej miere závislé na jeho fantázii a kreativite nemožno vytvoriť nejakú jeho definitívnu klasifikáciu.
Podľa samotnej definície mučenia môžeme rozdeliť mučenie na:
1. Mučenie fyzické. Pôsobenie na telo otrokyne mechanickým, fyzikálnym alebo chemickým
spôsobom.
2. Mučenie psychické. Vytváranie nepríjemných pocitov, strachu, úzkosti a pod.
Mučenie fyzické potom ďalej delíme podľa toho, či je bolesť spôsobovaná priamou aktivitou
pána, alebo je spôsobovaná nepriamo:
1. Mučenie aktívne
2. Mučenie pasívne. Pri pasívnom mučení je bolesť spôsobovaná otrokyni nepriamo. Ide najmä o fixáciu do nepohodlných polôh, zavesenie, vystavenie slnku, vode, chladu, hmyzu a pod.
Aktívne mučenie ďalej delíme podľa spôsobu spôsobovania bolesti na:
1. Mučenie rukou. Najjednoduchšia a mimoriadne účinná forma mučenia vhodná najmä pre
začiatočníkov a ako ľahké mučenie. Ruka je prirodzeným a dokonalým nástrojom mučenia.
Možno ňou biť, plieskať, stláčať, krútiť, ťahať, jednoducho všetko v závislosti na fantázii.
Najčastejšie mučenie spôsobované holou rukou je plieskanie po prsiach a zadku, štípanie
a stláčanie pŕs a bradaviek, krútenie bradaviek, naťahovanie pyskov, stláčanie a naťahovanie
klitorisu, vykrúcanie rúk a nôh, štípanie a pod. Najväčšou výhodou je priamy kontakt s telom
otrokyne, ktorý umožňuje mučenie čo najviac precítiť a maximalizovať pôžitok z neho.
2. Mučenie švihom. Ide o najbežnejšie mučenie, ktoré má nespočetné množstvo variácií. Bolesť je spôsobovaná švihaním tela otrokyne rôznymi nástrojmi. Najznámejšie nástroje sú: bič, viacramenná mačka (bič s viacerými remencami zhotovený z kože, špagátu, gumy a pod. známy z používania v stredovekom námorníctve), reťaz, prút, rôzne typy gumových hadíc, plieskačka, palica a pod. Švihom sa dá mučiť v podstate úplne celé telo otrokyne. Najčastejšie sú to prsia, genitálie, zadok, chrbát, brucho, stehná a chodidlá.
3. Mučenie ťahom. Ide o naťahovanie častí tela a končatín otrokyne. Bežne sa používa vešanie závaží, naťahovanie kliešťami, naťahovanie na škripci, naťahovanie k iným častiam tela, zavesenie do vzduchu s použitím závaží a pod. Ťahom sú najčastejšie mučené prsia, bradavky, pysky, ruky a nohy.
4. Mučenie tlakom. Bolesť je spôsobovaná stláčaním a lisovaním častí tela otrokyne. Bežnými
nástrojmi sú štipce, karabíny, klipsy, svorky (tlakové, krokosvorky, krúžky so skrutkou
z obvodu do stredu – bradavka sa pretiahne cez krúžok a fixuje dotiahnutím skrutky) ,
kliešte, zveráky (bradavkové, jednoprsné aj obojprsné) kliny a pod. Tlakom sú najčastejšie
mučené bradavky, prsia, genitálie a kožné záhyby. Kuriozitou z histórie je mučenie hlavy vo
zveráku.
5. Mučenie vpichom. Bolesť je spôsobovaná pichaním rôznymi druhmi ihiel. Najčastejšie sa takto mučia bradavky a prsia (zapichávanie ihiel do pŕs a bradaviek, prepichovanie bradaviek, ale aj prepichovanie celého prsníka dlhými ihlami), genitálie, zadok a podpazušie. Z histórie
poznáme tiež zapichávanie ihiel pod nechty, ktoré v oblasti BDSM nie je natoľko populárne,
ale je mimoriadne účinné.
6. Mučenie teplom a chladom. Bolesť je spôsobovaná vystavovaním tela otrokyne vysokým, alebo nízkym teplotám. Bežnými nástrojmi sú sviečka (plameň aj vosk, vosk je takmer samostatná oblasť najviac rozvinutá v ázijskej škole), cigareta a cigara, zápalky a zapaľovač, ľad a sneh a pod. Týmto spôsobom sa dá mučiť skutočne celé telo otrokyne. Samozrejme najpopulárnejšie sú bradavky a prsia, genitálie a zadok. Za samostatnú zmienku stojí vtláčanie kusov ľadu do vagíny a análu.
7. Mučenie bránením telesných funkcií. Nie bolesť, ale skôr utrpenie je spôsobované bránením vo výkone telesných funkcií. Najčastejšie je to dýchanie (skoro kultový igelitový sáčok), ale aj vylučovanie (najmä bránenie v močení a bitie po plnom močovom mechúre), a spánok. Mučenie hladom a smädom sa v BDSM takmer nepoužíva a je známe len z histórie bez súvislosti so sexualitou.
8. Mučenie elektrickým prúdom. Bolesť je spôsobovaná pôsobením jednosmerného a striedavého
prúdu na telo otrokyne. Mučenie elektrickým prúdom je zložitá činnosť náročná na vybavenie a vedomosti pána. Podrobne spolu s návodom bude popísané v samostatnej časti. Ide o využitie vodivých krátkych a dlhých dráh v tele otrokyne. Najčastejšie sa elektrickým prúdom mučia bradavky a genitálie. Na mučenie elektrickým prúdom je však vhodné celé telo otrokyne (ľudské telo sa skladá prevažne z vody, preto je dobrým vodičom elektrického prúdu, paradoxne obľúbené prsia obsahujú viac tuku a preto sú aj menej vodivé). Známe sú rôzne elektrické kreslá, postele, stoly, steny. Zaujímavé je sledovať svalovú činnosť pod vplyvom el. šokov (trasenie, svalový tónus, kŕče). Dlhé dráhy môžu prechádzať cez ruky a nohy a podrobujú tak otrokyňu komplexnejšiemu mučeniu. Mučenie elektrickým prúdom je jednou z najťažších a najnebezpečnejších druhov mučenia. Je preto nevyhnutné dbať na bezpečnosť a obrátiť sa o radu na skúsených.
9. Mučenie vodou. Skôr utrpenie ako bolesť je spôsobované pôsobením vody na telo otrokyne.
Vodou sa najčastejšie mučí celé telo otrokyne. Bežné sú dlhotrvajúce kúpele a sprchy, striedanie horúcej a ľadovej vody (najmä silné prúdy na bradavky a klitoris), pomalé a dlhodobé kvapkanie vody na hlavu otrokyne (známe najmä zo stredoveku), ale aj liatie vody cez lievik do úst otrokyne. Známe sú tiež výplachy vagíny a klystír (klystír je veľmi populárny najmä v ázijskej škole).
10. Mučenie podtlakom. Bolesť je spôsobovaná pôsobením podtlaku na telo otrokyne. Bežnými
nástrojmi sú vákuová pumpa s rôznymi nadstavcami a vysávač. Mučenie podtlakom je využívané pri mučení prsníkov a bradaviek a klitorisu.
11. Herbálne mučenie. Bolesť je spôsobovaná aplikáciou rastlín na telo otrokyne. Používajú sa
rôzne pŕhlivé rastliny, tŕňové rastliny, kaktusy a pod. V našich podmienkach je veľmi zaujímavé využitie žihľavy, ktorá nepoškodzuje telo otrokyne a pritom je jej použitie veľmi bolestivé. Aplikácia môže prebiehať rôznym spôsobom, známe sú masáže, šľahanie, žihľavové lôžka, vkladanie do spodného prádla, priväzovanie na telo a pod. Používa sa v podstate na celé telo.
Pasívne mučenie sa dá tiež rozdeliť podľa spôsobu spôsobovania bolesti:
1. Mučenie zviazaním v nepohodlnej polohe. Bolesť je spôsobená dlhodobou stratou pohodlia
a pôsobením neprirodzenej polohy. Najčastejšie je zviazanie do kozla, zviazane s pokrútenými končatinami a pod. Skutočnými majstrami sú predstavitelia ázijskej školy.
2. Mučenie zavesením. Bolesť je spôsobená dlhodobým zavesením otrokyne. Zavesenie môže byť
veľmi rôznorodé a závisí na fantázii pána. Najrozvinutejšie je toto mučenie (umenie) v ázijskej škole. Najčastejšími formami mučenia zavesením je zavesenie za obe ruky, zavesenie za jednu ruku, zavesenie dole hlavou a nakoniec najúčinnejšie a zároveň najvzrušujúcejšie zavesenie za prsia.
3. Drevený kôň. Ide o mučenie genitálií. Otrokyňa je obkročmo posadená na dosku, ktorá sa hranou zarýva medzi jej pysky, tak aby nemohla dočiahnuť nohami ne zem. Ruky má spútané tak, aby nemohla odľahčovať svoju váhu. Drevená doska môže byť tiež nahradená profilom v tvare obráteného V alebo ihlanom. Pri použití ihlanu je nevyhnutné zavesiť otrokyňu za ruky a spustiť ju na ihlan tak aby nedošlo k úplnému napichnutiu, alebo roztrhnutiu. Výraz „drevený kôň“ je odvodený od obkročmého sedu a pohybov, ktoré otrokyňa vykonáva v snahe zmenšiť bolesť a ktoré pripomínajú rajtovanie na koni.
4. Ukrižovanie. Ukrižovanie je komplexné polohové mučenie založené na pôsobení váhy tela na
ramená a bránicu otrokyne. Vytvára kombináciu neznesiteľnej bolesti a zníženej možnosti dýchania. Je známych niekoľko tvarov kríža, pričom najbežnejšie sú +, T a X. Toto mučenie
je známe už z čias staroveku a neskôr bolo chybne interpretované ako spôsob popravy.
5. Vystavenie slnku. Otrokyňa je najčastejšie vypnutá na zemi medzi kolíky s roztiahnutými
rukami a nohami v polohe na chrbte alebo na bruchu a vystavená slnečnému žiareniu. Intenzita mučenia je priamo úmerná dĺžke opaľovania.
6. Vystavenie chladu. Podobne ako pri vystaveniu slnku. Otrokyňa je zviazaná a vystavená chladu.
Najčastejšie je vystavenie atmosferickému chladu (pripútanie otrokyne na dvore, balkóne a pod. v chladnom počasí, daždi) alebo pôsobenie snehu (spútaná otrokyňa je položená na sneh, alebo zahrabaná do snehu, je zaujímavé sledovať metanie sa otrokyne, ktoré postupne uberá na intenzite).
7. Vystavenie hmyzu. Otrokyňa je fixovaná a vystavená pôsobeniu hmyzu. Najčastejšie je to
usádzanie a pokladanie do mraveniska, natretie medom a ponechanie včelám a osám, natretie
mäsom a ponechanie komárom.
Uvedená klasifikácia mučenia zohľadňuje delenie mučenia podľa spôsobu spôsobovania bolesti.
Mučenie je však vhodné klasifikovať tiež podľa časti tela, na ktorú je aplikované. Podľa tohto
kritéria poznáme (poradie zohľadňuje obľúbenosť podľa prieskumu na internete, v literatúre
a rozhovoroch s dominantnými pánmi):
1. Mučenie prsníkov a bradaviek.
• Štípanie prsníkov a bradaviek
• Vykrúcanie
• Bičovanie, šľahanie prútom a plieskanie
• Naťahovanie a vešanie závaží
• Vešanie za prsia
• Aplikovanie štipcov a svoriek na bradavky a prsia
• Stláčanie kliešťami
• Stláčanie vo zverákoch
• Vtláčanie bradaviek na rebrá
• Pichanie a prepichovanie ihlami a háčikmi
• Soľné injekcie
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie snehu a ľadu
• Bránenie v krvnom obehu obväzovaním
• Mučenie elektrickým prúdom
• Mučenie vákuom
• Šľahanie a masáž žihľavou
2. Mučenie genitálií.
• Štípanie klitorisu
• Bičovanie, šľahanie prútom
• Naťahovanie piskov a klitorisu, vešanie závaží
• Vytrhávanie ochlpenia
• Aplikovanie štipcov a svoriek
• Stláčanie kliešťami
• Rozťahovanie vagíny
• Zasúvanie klinov a kolov do vagíny
• Pichanie a prepichovanie ihlami a háčikmi
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a vkladanie ľadu do vagíny
• Mučenie elektrickým prúdom
• Mučenie klitorisu vákuom
• Šľahanie a masáž žihľavou
• Striekanie silného tenkého prúdu ľadovej a vriacej vody na klitoris a pysky
• Výplach vodou, soľou a korením
• Drevený kôň
3. Mučenie zadku a análu.
• Štípanie
• Bičovanie, šľahanie a plieskanie
• Štípanie kliešťami
• Rozťahovanie análu
• Zasúvanie klinov a kolov do análu
• Pichanie ihlami a háčikmi
• Pálenie a usádzanie na horúce platne
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a vkladanie ľadu do análu
• Šľahanie a masáž žihľavou, usádzanie do žihľavy
• Usádzanie na nepohodlné podložky, koly, ihlany
• klystír
4. Mučenie podpazušia.
• Aplikovanie štipcov a svoriek
• Pichanie ihlami
• Pálenie
• Kvapkanie vosku
• Prikladanie ľadu a snehu
• Masáž žihľavou
5. Mučenie nôh.
• Bičovanie a šľahanie po stehnách (najmä vnútorná strana stehien)
• Bitie a šľahanie po chodidlách
• Vykrúcanie
• Aplikácia štipcov a svoriek (najmä vnútorná strana stehien)
• Stláčanie kĺbov (prsty, členok a kolená) vo zverákoch
• Pichanie ihiel do stehien, lýtok, chodidiel, zadnej strany kolien a za nechty
• Pálenie chodidiel a ponáranie do horúcej vody, oleja, a pod.
• Liatie vosku na stehná a chodidlá
• Ponáranie chodidiel do snehu a ľadovej vody, stoj na ľade
• Mučenie elektrickým prúdom
• Stoj a kľak na bolesť spôsobujúcom podklade
• Masáž a šľahanie žihľavou, chôdza po žihľave
• Vešanie za nohy a vešanie za jednu nohu so závažím na druhej nohe
• Násilné rozťahovanie do „špagátu“
• Stoj na špičkách bez opory päty
• Stoj s pokrčenými kolenami (v podrepe)
• Stoj na jednej nohe
6. Mučenie rúk
• Bitie a šľahanie po dlaniach, prstoch a opakoch dlane
• Vykrúcanie rúk za chrbát a pred telo
• Zväzovanie rúk za chrbtom s lakťami a pažami tesne k sebe
• Pritláčanie zovretých prvých článkov prstov k tvrdej podložke (stôl a pod.)
• Zatláčanie prstov zovretej pästi
• Stláčanie kĺbov prstov vo svorkách a zverákoch
• Aplikovanie štipcov a svoriek na vnútornú stranu paže
• Pichanie ihiel a tenkých plieškov za nechty
• Liatie vosku (najmä na ramená a paže)
• Mučenie elektrickým prúdom
• Masáž a šľahanie so žihľavou
• Vešanie za ruky alebo jednu ruku
• Vešanie za ruky fixované za chrbtom
• Udržiavanie rozpažených rúk so záťažou
7. Mučenie hlavy a tváre
• Aplikovanie štipcov a svoriek na uši, nos, pery a jazyk
• Prepichovanie uší, nosnej prepážky, pier a jazyka ihlami a háčikmi
• Kvapkanie vosku na vyplazený jazyk
• Dlhodobá fixácia vyplazeného jazyka
• Udržiavanie otvorených úst v predklone (slinenie)
• Sústavné liatie vody na tvár a hlavu
• Dlhodobé kvapkanie vody na temeno
• Fixácia v ľahu na chrbte bez opory hlavy (napr. Na stole tak, aby hlava voľne visela v záklone)
8. Mučenie chrbta a brucha.
• Bičovanie, šľahanie a plieskanie
• Aplikácia štipcov a svoriek na pupok a brucho
• Pálenie
• Liatie horúceho vosku
• Prikladanie snehu a ľadu a pokladanie na sneh a ľad
• Pichanie ihiel a háčikov do chrbta
• Bitie po plnom močovom mechúre
• Masáž a šľahanie žihľavou, pokladanie na žihľavové lôžko
Podstatou psychického mučenia je vyvíjanie aktivít smerujúcich k vyvolaniu nepríjemného
psychického stavu u otrokyne. Vzhľadom na chýbajúci telesný kontakt nie je toto mučenie veľmi
populárne a môže sa zdať ako málo vzrušujúce. Čo sa však týka účinku na otrokyňu, v mnohom
predstihuje fyzické formy mučenia. V snahe o „zlomenie“ otrokyne je preto vhodné kombinovať
fyzické mučenie s psychickým mučením.
Najjednoduchšou formou psychického mučenia je vyvolávanie strachu a pocitov úzkosti. Existuje
nespočetné množstvo spôsobov, ako takéto pocity dosiahnuť a záleží len na fantázii pána, aké
metódy zvolí. Za najúčinnejšiu metódu vyvolania strachu považujem vytvorenie dostatočne veľkého časového odstupu medzi odsúdením (oznámením o spôsobe mučenia) a samotnou
exekúciou. Vhodné je pritom podrobne popísať samotnú exekúciu, poprípade ju vhodne podfarbiť. Otrokyňa sa dlhé hodiny trápi strachom pred blížiacim sa mučením. Veľmi účinné je tiež pravidelné oznamovanie času zostávajúceho do exekúcie, zotieranie čiarok na tabuli a pod.
Ďalším vhodným spôsobom je odsúdenie a simulácia popravy. Otrokyňa je oboznámená s rozsudkom smrti, spôsobom popravy a časom jej vykonania. Scenár je pritom dodržiavaný až
do úplného konca (obesenie, pri ktorom je použité dlhšie lano, výstrel z nenabitej zbrane,
použitie slepého vypínača na elektrickom kresle a pod.). Takéto mučenie sa potom dá predĺžiť
zdôvodnením neúspechu popravy zlyhaním technického zariadenia. Pre mnohé otrokyne je
dostatočným psychickým mučením obnažovanie pred inými ľuďmi, manipulácia pred inými ľuďmi,
prípadne vynútená masturbácia pred prizerajúcimi. Účinné je tiež poskytovanie otrokyne ako nástroja sexuálneho uspokojenia priateľom pána a pod. Veľmi účinnou formou psychického mučenia môže byť tiež ponižovanie, kontrola vylučovania, kontrola orgazmu a pod. Tieto metódy sú však samostatnou disciplínou, ktorú v tomto článku nepopisujem. Variácií psychického mučenia je tak mnoho, že nie je možné vytvoriť ani približnú klasifikáciu všetkých foriem. Vymenované spôsoby sú určené len na ilustráciu jeho účinnosti a mnohotvárnosti.
8 лет назад